Asociácia slovenských naturistov (ASN)

http://www.camp-kovacine.com/en/

http://www.cres24.com/cz/

http://www.asn.sk/drupal/image/tid/152 – fotogaléria k článku

Tento rok nám vyšiel čas na letnú dovolenku až na koniec sezóny, takže niekedy v polovici augusta som začal hľadať, kam ísť. Ako vždy sme museli riešiť aj otázku, ako skĺbiť rôzne názory nás rodičov a našich detí na kúpanie v plavkách či bez, či ísť len sami dvaja alebo všetci štyria, či so psami alebo bez psov. Ďalšou podmienkou bola blízkosť oficiálnej FKK pláže, pretože rôzne diskusné fóra na túto tému naznačujú, že hľadať neoficiálne miesta je v Chorvátsku čoraz ťažšie.

Nakoniec zvíťazil variant, že pôjde celá svorka, čiže štyria ľudia a dvaja psi. Na internete som našiel veľa pozitívnych informácií o kempe Kovačine v blízkosti mestečka Cres na rovnomennom ostrove. Dozvedel som sa, že je to vynikajúci kemp, jeho časť je FKK a tiež je priateľský ku psom a tak ho obľubujú najmä tí, ktorí chodia na dovolenku aj so svojimi štvornohými priateľmi. Okrem miest pre stany ponúka aj ubytovanie v mobilhomoch, a to v klasických pre 4-6 osôb a tiež v takých, ktoré sú rozdelené na dve obytné bunky, každá pre dve osoby. Po hlavnej sezóne okrem nižších cien ponúkajú aj akciu – každý siedmy deň zadarmo a v prípade minimálne sedemdňového pobytu preplatenie ceny trajektu tam, v prípade štrnásťdňového pobytu aj späť.

My sme sa rozhodli pre štvorosobový mobilhome. Po vyplnení rezervačného formulára na ich stránke prišla obratom pozitívna odpoveď s tým, že po zaplatení zálohy bude rezervácia potvrdená. Platba kartou cez internet prebehla okamžite a bez problémov a už nám zostávalo len tešiť sa na dovolenku. Trochu ma len zarazilo, že nechcú rezervovať konkrétny mobilhome.

Na cestu tam sme zvolili trasu cez Rakúsko a Slovinsko. Na konci diaľnice od Bratislavy sme neodbočili doprava na Viedeň, ale doľava na Budapešť a po pár kilometroch doprava okolo Neusiedler See smer Eisenstadt a Wiener Neudorf. Tam sme nabehli na diaľnicu A2 smer Graz, ale keďže nemám rád jednotvárnu jazdu po preplnených diaľniciach, po chvíli som uhol doprava na S6 – Simmeringer Schnellstrasse, ktorá na rozdiel od A2 vedie cez malebné údolia, ktoré prekonáva mnohými mostmi a tunelmi a je na nej podstatne slabšia premávka. Do Grazu sme potom prišli od severu po A9 a obišli sme ho desaťkilometrovým tunelom. To už celkom slušne pršalo a dážď stále zosilňoval až na riadnu prietrž mračien. Pršať prestalo až v slovinskom vnútrozemí.

Slovinsko sme prešli po ich diaľnici A1, ktorá je kvalitná a pohodlná, vedie malebnou hornatou krajinou, jazdu zdržujú len dnes už nefunkčné mýtnice, cez ktoré sa prechádza síce plynule, ale pomaly. Tu sme si všimli, že odpočívadlo sa po slovinsky nazýva priam rozprávkovým slovom pecivalište.

Na križovatke Postojna sme správne odbočili smer Rijeka a po pár kilometroch horskej cesty sme prišli na chorvátske hranice. Kontrola na hranici bola len formálna a bez čakania a od hranice vedie pekná nová asi 16 kilometrová diaľnica až na pobrežie. Za jej použitie sme zaplatili 5 Kn.

V Opatiji sa nám podarilo netrafiť na pobrežnú cestu č.21, na čo sme prišli až keď sme sa ocitli pred tunelom Učka. Neostávalo nám nič iné, len zaplatiť 28 Kn za jeho použitie. Za tunelom sme sa potom vydali po ceste č.500 na pobrežie. Cesta to bola síce o pár kilometrov dlhšia, ale viedla mimo obcí, takže asi pohodlnejšia než po kľukatej pobrežnej ceste a potom sme už bez problémov trafili k trajektu do obce Brestova. Na trajekt sme čakali asi pol hodiny, všetky čakajúce vozidlá vrátane dvoch autobusov sa pohodlne zmestili a po asi dvadsiatich minútach plavby sme sa už vylodili v Porozine na ostrove Cres. Odtiaľ sme to mali do cieľa našej cesty ešte asi 20 kilometrov, ktoré sme prekonali po ceste č.100 s malebnými výhľadmi na okolité more a ostrovy. Zablúdiť sa tam prakticky nedá, lebo je to jediná riadna cesta pozdĺž ostrova a príjazd do kempu je tiež veľmi dobre značený. Celá cesta dlhá takmer 900 km nám trvala aj s asi piatimi prestávkami na občerstvenie a vyvenčenie psov necelých 12 hodín.

Na recepcii sme po odovzdaní našich občianskych preukazov kvôli registrácii (späť sme ich dostali na druhý deň) dostali mapku kempu, ubytovací poriadok, kartu na otváranie vstupnej závory a kľúč od nášho prechodného ubytovania – mobilhomu č.71. Ten sme našli až po chvíli blúdenia – orientácia v kempe by mohla byť lepšia. O tom sme sa presvedčili aj neskôr, keď sme trochu poblúdili aj pri návrate z prechádzky – najmä večer kvôli slabému osvetleniu sme ťažko hľadali správnu cestičku vedúcu k nášmu domčeku. Zaujímavosťou ubytovacieho poriadku je napríklad to, že od polnoci do šiestej ráno je nočný kľud a od 14. do 17. hodiny poobedňajší kľud. V týchto časoch je zakázané rušiť ostatných hlukom a počas nočného kľudu je zakázaná dokonca aj jazda motorovými vozidlami. Zamestnanci kempu používajú elektrické vozítka podobné tým, ktoré možno vidieť na golfových ihriskách – jazdia s nimi upratovačky, údržbári i smetiari. Údržbári sú mimochodom veľmi rýchli – na recepcii som nahlásil, že nám nesvieti vonkajšie svetlo na mobilhome a keď sme sa po hodine vrátili z prechádzky, svetlo už fungovalo.

Mobilhome je domček na kolieskach, ktoré asi ale nikdy nepoužil ani nepoužije – postavený je stabilne na jednom mieste. Mobilhomy v kempe Kovačine sú umiestnené v peknom borovicovom lesíku. Na ploche 7x3 metre je spálňa s dvojposteľou, menšia spálňa s tromi posteľami (jedna je hore „na bidle“), jedálenský kút, plne vybavená kuchynská linka (chýbala nám len rýchlovarná kanvica a normálny nôž – bol tam len veľký na chlieb a malý na ovocie, prípadne mikrovlnka) a malá kúpeľnička so sprchou a WC. Pred vchodom je terasa s približne rovnako veľkou plochou vybavená plastovými stoličkami a stolom a miesto na auto. Živý plot z oleandrov a dva figovníky poskytujú dostatok súkromia, borovice poskytujú polotieň, k dispozícii je aj veľký slnečník. Podľa dátumu výroby na štítku vidím, že náš domček má práve za sebou siedmu sezónu.

Napriek tomu, že domček je postavený stabilne na jednom mieste, hýbe sa. Keď sme prišli a vybalili sa, unavení sme padli na posteľ a ja som stále mal pocit ako keby som ležal vo vlakovom lôžkovom kupé. Potom som zistil, že celý mobilhome je postavený na tenkých podperách podobných tým, aké sa používajú na podopretie karavanu. A tak stačí, keď niekto vedľa chodí, a celý domček sa trasie. Takže trošku mobilný je ;-).

Kemp je pekný, upravený a naozaj dog friendly – na pláži je miesto vyhradené na kúpanie psov, k dispozícii je dostatok odpadových nádob na psie exkrementy s mikroténovými vreckami a dokonca aj sprcha pre psov. Pri vstupnej bráne je tabuľa informujúca, že „dog toilet“ je vonku. Tam sme vždy na rannej vychádzke stretávali množstvo psíkov, ktorí si tiež v sprievode svojich pánov išli vybaviť svoju rannú potrebu.

FKK časť kempu na to na prvý pohľad nevyzerá – bežne je tam vidieť len oblečených ľudí, len občas nejakého skalného naturistu bez oblečenia (možno to bolo aj počasím, horúčavy neboli). Označená je dosť nenápadnými tabuľkami. Na pláži sa tiež medzi naháčov miesia textiláci. Tiež tadeto vedie frekventovaná pobrežná promenáda z blízkeho mestečka Cres. Vďaka tejto verejnej promenáde je pláž voľne prístupná aj pre ľudí, ktorí nie sú v kempe ubytovaní. Na pláži označenie začiatku FKK časti chýba – tabuľu asi niekto ukradol. Pláž je vysypaná drobným štrkom a za kempom pokračuje skalnatý breh s betónovými plochami na opaľovanie. Po niekoľkých stovkách metrov je tabuľa s prečiarknutým nápisom FKK. V skalnatej časti pláže sa tiež vyskytujú textiláci i nudisti. Možno aj vďaka nie veľmi horúcemu počasiu sme si tu vždy svoje miesto našli. Na štrkovú FKK pláž v kempe sme si večer paradoxne netrúfli, pretože tu vtedy boli len oblečení ľudia ktorí sa nekúpali – nechápali, že voda je teplá a keď si človek zapláva, ani po vylezení z nej nie je zima. My sme teda využili skalnatý breh a aj tak sme svojím plávaním budili úžas na tvárach okolo chodiacich naobliekaných ľudí.

V kempe je jedna malá samoobsluha, pizzeria, reštaurácia a niekoľko bufetov. Dajú sa požičať bicykle, kajaky, motorové člny, je tu aj škola potápania a iné. Kvôli malému sortimentu samoobsluhy ale mnohí ľudia chodia nakupovať do mestečka Cres, čo je asi 15 minút pešo alebo päť minút na bicykli.V mestečku sú tiež nižšie ceny.

My sme kvôli našim psom pestovali hodne pešiu turistiku – objavili sme pekný značený turistický chodník s nádhernými výhľadmi na záliv, mestečko, kemp i more. Oplatí sa mať pevnú turistickú obuv – chodník ide pomedzi olivové sady po kamenistom povrchu a cez obyčajné tenisky je to dosť cítiť. Tu človek vidí, aký ťažký tu bol život predchádzajúcich generácií. Pri zakladaní sadov ľudia naznášali neuveriteľné množstvo kameňov – narobili z nich ohrady, chodníky a obrovské kopy. Aj tak im zostali len maličké pozemky s veľmi málo úrodnou pôdou.

Počasie sme mali dosť vrtkavé – teplotu medzi 20 a 25 stupňov, v noci okolo 15. Občas zapršalo, ale nie veľa a nie dlho. More je však ešte vyhriate na 20 stupňov, čo je ideálne na plávanie. Po plávaní už ani chladný vzduch nie je taký nepríjemný.

V kempe sú ubytovaní v drvivej väčšine Nemci, Taliani a Rakúšania, potom Slovinci a pomenej príslušníci iných národov – Holanďania, Poliaci, videl som aj auto s nórskym a motorku s ukrajinským číslom. Slovákov sme tam okrem nás žiadnych nevideli.

Keďže nerád jazdím dvakrát tou istou cestou a okrem toho v deň našej cesty domov už bola neplatná týždenná slovinská diaľničná nálepka, späť sme išli trajektom z Meragu do Valbisky na ostrov Krk a potom na diaľnicu A6 a A1 smer Záhreb, ďalej po A4 až na chorvátsko-maďarskú hranicu a potom sme si vyskúšali západnú cestu cez Maďarsko.

Na Krčskom moste sem boli milo prekvapení tým, že sme za jeho prejazd nemuseli platiť, pretože sa platí len v smere na ostrov. Ďalej sme mali možnosť obdivovať stavbu diaľnice z Rijeky po pobreží a na Oštrovica sme nabehli na A6ku. Pri obedňajšej zastávke na odmorišti Ravna Gora som začal hľadať ponožky, pretože teplota bola oproti 26 stupňom v Crese o 10 stupňov nižšia a fúkal nepríjemný vietor.

Na konci diaľnice pred Záhrebom sme s výhodou použili novú mýtnicu, kde sa platí len bezhotovostne a tak sme ušetrili snáď pol hodiny čakania v rade.

Na chorvátsko-maďarskej hranici nás prekvapilo, že chorvátska A4 a maďarská M7 sú už prepojené a tak sme sa ocitli bez varovania na maďarskej diaľnici. Keďže sme nemali v úmysle využiť ju, tak sme ju opustili hneď na najbližšom výjazde a pokračovali sme po ceste č.7 do Nagykanizse a potom na sever po ceste č.74 smer Vasvár, Sárvár, Csorna, Mosonmagyróvár, Bratislava a potom už po diaľnici D1 domov. Mosonmagyróvár sme obišli po časti diaľnice M1 a po ceste M15 (tieto úseky sú neplatené), na ktorú nadväzuje naša D2. Cesta cez Maďarsko bola celkom v pohode kvalitná väčšinou mimo obcí a so albou premávkou, až keď sme sa napojili na známu cestu č.86, bolo to horšie – veľká premávka, nekvalitný povrch, časté obmedzenia rýchlosti a rozkopávky. Nepríjemným prekvapením boli už za šera vedľa seba idúci neosvetlení cyklisti, za ktorými zúfalo brzdil kamión...

Pokiaľ sa dalo, platil som debetnou kartou Visa Electron (za ubytovanie v kempe, trajekty, diaľnice, naftu, v obchode v kempe...), hotovosť som menil v zmenárni u nás doma, alebo som ťahal z bankomatu (v kempe je bankomat pri vchode do obchodu, v mestečku Cres som videl dva, z toho jeden mi výber odmietol). Pri platbe kartou mi vyšiel kurz 7,13 – 7,22 HRK / EUR v závislosti od dňa zaúčtovania, zmenáreň u nás mi dala 6,95 (pred slovinsko-chorvátskymi hranicami sme videli ponúkať 7,20) a pri výbere z bankomatu bol kurz medzi 7,17 a 7,20 – tento kurz bol však degradovaný bankovým poplatkom za výber vo výške 6,00 EUR.

Celkove sa nám táto dovolenka veľmi páčila, oddýchli sme si, dosýta sme si zaplávali bez plaviek aj sme si užili dlhé prechádzky s našimi psami. Uvažujeme, že sa do kempu Kovačine ešte vrátime, možno do mobilhomu pre dvoch...

Miro KNM

Ceny, za ktoré sme nakupovali:

Market v kempe:

Ochutená minerálna voda Jana nesýtená 1,5 l – 10,62 Kn

Minerálna voda Bistra nesýtená 1,5 l – 7,00 Kn

Čerstvé mlieko 1,5% 1 l – 7,80 Kn

Čerstvé mlieko 3,2% 1 l – 7,80 Kn (zaujímavé, rovnaká cena ako za 1,5%)

Kuchynské utierky Perfex 2 rolky – 5,71 Kn

Toaletný papier Zewa 4 rolky – 14,82 Kn

Biely chlieb 700g – 8,50 Kn

Tavený syr Picok 140g – 12,80 Kn

Kuracie prsia – filé 1 kg – 79,00 Kn

Banány 1 kg – 14,00 Kn

Veľký syrový rožok 80 g – 2,50 Kn

Broskyne 1 kg – 22 Kn

nové zemiaky 1 kg – 7,00 Kn

Potraviny v meste Cres:

Ovocný jogurt Freska 200g – 3,44 Kn

Čerstvé mlieko 3,2% 1 l – 5,79-6,90 Kn (takto sa líšila cena v dvoch obchodoch vzdialených 50 m)

Kukuričný chlieb 500g – 8,90 Kn

čierny chlieb Ludvig 700g (mimochodom veľmi dobrý) – 13,20 Kn

biely chlieb Gavza 500 g – 7,90 Kn

Špagety Gondola 500g – 7,90 Kn

Syr Gouda 1kg – 71,00 Kn

mliečna čokoláda Dorina 200g – 18,76 Kn

jablková šťava 1 l – 6,99 Kn

Trhovisko v meste Cres:

Hrozno biele 1 kg – 18,00 Kn

Broskyne 1 kg – 17,00 Kn

Pizzeria MAMA MIA v meste Cres:

pizza veľká 36,00-43,00 Kn

čapované pivo 0,5 l (nejaké miestne, dosť slabé) – 16,00 Kn

coca cola, fanta 0,1 l – 5,00 Kn