Asociácia slovenských naturistov (ASN)

     Ako na Korziku: zaistili sme si lístok !zabookovali! mailom na corsica ferries, alebo mobyline. My sme využili prepravu Corsika ferries. Zaplatili sme medzinárodnou platobnou kartou. Tzv. Jackpot, co je objednanie plavby na pevný termín pre: dve osoby, auto, nás vyšlo na 5 800.- Sk. Je to lacnejšie asi o 20%,ako kúpa listka pred odchodom, no nedá sa zrušiť, ani meniť termín. V prípade nejakej núdze by boli peniaze v „trapu“. Cestu do Livorna popisovať nebudem, bolo to z Rožňavy 1 350 km, celkove som najazdil 3 700 km, z toho Korzika 960 km, preprava ma vyšla na: 10 500.-Sk benzín , 3 200.- diaľničné poplatky, 5 800.- Sk trajekt. To znamená, že polovica nákladov na dovolenku bola preprava. Samotná dovolenka na Korzike nemusí byť drahá! V každom kempe sa varili sáčkové polievky nezávisle na národnosti, jedli sa konzervy... Glutaman sodný bolo cítiť v každom WC :-). Korzika pre konzumenta JE DRAHÁ! Liter benzínu cca 95 okt. stojí 1,06 - 1,12 €, bageta (300g ?) 0,67 €, 1 kg chleba 1,5 - 2,5 €, 0,7l vína 1,18 - 8 € - lacné nedoporučujem! Najlacnejšou rybou v supermarkete bol losos za 8 €/kg, bežná cena za morské ryby 11 - 18 € za kg, banány 2 - 2,5 €/kg, pomaranče 2,5 - 3 €/kg, večera v lacnej reštaurácii : 18 - 25 €/porcia, výhliadková plavba v Bonifaciu mimo sezóny 11 €/osobu, atd.
     Cestovanie talianskymi diaľnicami, hlavne medzi Bolognou a Livornom preverí schopnosti šoféra a uzemní vodičov typu BRATISLAVA a KOŠICE :-). Keď sme konečne dorazili do Livorna, asi tak päť hodín pred odchodom lode, odpočinuli sme si a prezreli letmo mesto. Stoji za to. Hlavne z hory nad mestom. Pisu a Florenciu sme vynechali aj cestou späť: nemožno vidieť všetko naraz. Nezabudnem na šoférovanie večerným Livornom, kde sa bežne strkali pomedzi dva prúdy áut motorkári a občas sa opierali topánkami o boky áut. Skoro ma porazilo! A tá disciplína:bol som celý mokrý - vtipnejší vyhráva - skoro každé auto bolo ako činela. Obúchané! Keď sa nám konečne podarilo nájsť prístavnú budovu s veľkým nápisom Corsica ferries, boli sme šťastní, že sme asi na mieste! Ak viete anglicky, dozviete sa len, aby Ste stáli pokojne na parkovisku, že si hodinu pred odjazdom pre Vás prídu. Nemecky nehovoria. NEPRIŠLI! Jednoducho som počkal, že sa nájde niekto, kto sa niekam pohne a šiel som za ním. Urobili tak v podstate všetci. Bol to poriadny chaos! Asi tak 250 m od parkoviska už stála loď. Nalodenie prebehlo pokojne a potom "utrhni kto čo môžeš!". Mali sme nočnú plavbu a vtedy sa spí všade. Šikovnejší si obsadili sedačky v reštaurácii, no a tým ostatným bol dobrý aj koberec a nafukovačka - spacák. Plavba bola pokojná. Od 24:00 do 7:00. Korzika nás privítala v krásnom východe Slnka. Plavbou späť som si prešiel celú loď. Costa Serena II má okrem reštaurácie, cukrárne, detského kútika aj "supermarket" ako DUTY FREE shop. Áno, je možné, že duty free, ale odpustená DPH je nahradená lodným príplatkom, takže napr. CD-čko, ktoré som kúpil na pamiatku na pevnine za 19 €, bolo na lodi za 19,5 €. Výber tovaru na lodi bol pomerne úbohý. Napríklad za najkrajšie suveníry charakterizujúce Korziku považujem korkové predmety v nevídanej kráse z obchodíka v Bonifaciu, na lodi nemali jeden jediný výrobok z korku!
     Dali sme sa po väčšine pláží , kde sa podľa LNQS čo je holandský informátor, sa FKK toleruje alebo prevádzkuje. Po prekonaní krásneho sedla smerom na St. Florent a oficiálne najväčšej púšti Európy Des Agriates (ak je toto púšť, tak potom polovica Chorvátska je najväčšou púšťou Európy určite !) sme dorazili ku krásnej bielej piesočnatej pláži Peraiola, kde sme sa chvíľu osviežili v mori. Bolo príjemne teplé, niekoľko naturistov pobývalo na západnom cípe pláže. Vyhodnotili sme ju, ako krásnu, vhodnú pre naturistov, s ubytovaním v textiláckom kempe asi 15 minút chôdze od pláže, cca 100 m od hlavnej cesty St. Florent - Calvi. Druhú pláž, ktorú sme po navštívení mnohých pozoruhodností prírody a kultúry Korziky - vychválené miesto - pláž Olmeto. Ubytovali sme sa úplne na brehu mora v campingu Gyrnus (najlacnejší a celkom pekný kemping Korziky - dve osoby, stan a auto = 12 € na noc. Ceny v ostatných textiláckych kempoch 16 -17 €.) v Porto Polo (južná časť západného brehu Korziky). CCa 200 m od kempu sa do mora vlieva riečka Taravo (mali sme šťastie a videli sme tamojšie korytnačky ) a po jej prebrodení sa podľa Holanďanov dostanete na miesto, kde sa toleruje FKK. Prvý deň sme boli presvedčení, že NL má pravdu, no na druhý deň prišla k nám akási babka demokratka a mávajúc mobilom pred nosom nám so spenenou hu... ústami dávala francúzsky najavo, ze ihneď zavolá policiu, keď nebudeme slušní. Vyhnaní z raja sme sa teda pobrali z pláže a zhnusení množstvom psov na textiláckej pláži (ti západniari asi súťažia nie kto má väčšieho, ale kto má VIACERÍCH väčších psov. Pláž tomu aj zodpovedá. Pobrali sme sa západným pobrežím podľa NL ďalej. Na prekrásnej pláži Rodinara označenej nesprávne ako plage de Argent (ktorá je na opačnej - východnej strane sme nenašli naturistu. Nechceli sme provokovať našou nahotou a pobrali sme sa na východné pobrežie. Cieľom bol regulérny FKK camp pri krásnom mestečku Porto Veccio - La Chiappa. Cesta k nemu - asi 2 km veľmi nepríjemná, jednoduchá poľná cesta, za sucha hnusne prašná, za mokra blátivá. Samotný kemp veľmi kultivovaný, rozloha vraj 60 ha, vybavený všetkými vymoženosťami, čistý, autá parkujú tak, ako v ostatných mnohých kempoch MIMO stanovej zóny - kvôli bezpečnosti. Pri požiaroch je tak zabezpečené bezpanikové opustenie kempu. Pláž :kombinácia piesku a kameňov. Nevýhoda : vysoká cena (22 E na noc - dve osoby, auto a stan.) Nevýhodou bol aj zlý prístup. Komáre sa vyskytujú podla ich správ menej, ako inde na východnej Korzike, lebo nie su tam rozsiahle sladkovodne jazera (etangy), ako je tomu severnejšie. Pokračovali sme teda do oveľa menej propagovanej, obávanej Villaty (cca 13 km od Porto Veccio - v Santa Lucia di P. Veccio odbocit k moru.) obávanej preto, lebo na náš emailový dotazník nám odpovedali, že tam majú VEĽA komárov vďaka susediacemu sladkovodnému jazeru. Po chvili hľadania sme našli konečne RAJ NA ZEMI. Po vybavení formalít na vrátnici sme prešli do kempu, postavili stan a auto odniesli na parkovisko - v tom sú nekompromisní. Villata je krásny starý kemp pod starými píniami a korkovníkmi, kde sa dajú nájsť (pre háklivejších) aj dve nové sociálne budovy so štandardnými zariadeniami. Pláž kempu je z jemného sivobieleho piesku, ale kto chce kamene, je vpravo veľký breh z krásneho červeného kameňa, za ktorým je nádherná okrúhliaková červená pláž v kamennom brale. Naozaj raj na zemi. Pobavilo nás to, že vedľa Villaty je kemp California pre textilákov a je nielenže drahší, ale pre nich zostáva asi 20 m pieskovej pláže a zvyšok až po mys kamenná pláž so „zvyškami“ po turistoch. Naozaj - to až kontrastovalo. Textilácka pláž plná odpadkov - aj rozbitých fliaš, u nás poriadok a čistota. Jediný neporiadok robila priroda (a to nie je pre nas neporiadok) svojimi niekoľkými chaluhami a rôznymi raslinnými zvyškami v piesku. A komáre? Mailovali nám, že ich tam majú mnoho. Bol tam len Jano, Fero, Ďuro a Milan. Ostatne komáre boli asi na dovolenke v Prahe - počuli o záplavách. Alebo nás (postkomunistickych východniarov tam nechcú a komáre boli dobrý dôvod odplašiť nás). Ale aj keby ich bolo viac, stačí naša statočná slovenská repelentná Indulona. Je to najlepšia vec proti hmyzu na svete. Nesmrdí, je prijemná na pokožku... Stačilo urobiť čiaru okolo stanu a mravce, ktorých je všade na Korzike mnoho, ale neštípu, odklonili svoju trasu ku inému stanu. Cena za kemp pre dve osoby, stan a auto: 13,40 E. Čiže SUPER. Nehanbili sme sa za konzervy a sáčkové polievky, tie rozvoniavali min 3 krát denne po celom kempe a skladba národov bola : 40% Nemci, 30% Francuzi, 20% Taliani - spontánne hluční. Zvyšok tvorili Švajčiari, Holanďania, a MY - SLOVÁCI. Náš národný znak pozostáva aj z dvojitého kríža, ktorý používajú aj Korzičania a tak recepčnej bolo akosi divné, že sme si ho privlastnili. Boli sme podľa recepčnej jediní a prví z východného bloku, čo sa u nich ubytovali a nevedeli sme sa zbaviť dojmu, že nie sú dva krát nadšení, že sme tam. OZAJ. Korzičania sú známi tým (vid tur. sprievodcov), že nedôverujú turistom. Môžem potvrdiť, správajú sa niekedy aj zdvorilo, ale nie veľmi priateľsky. Zhrniem to - nevyhľadávajte očné kontakty s domorodcami, nemajú to radi! Uspokojte sa s krásnou prírodou. Tá stojí za to!
     Pri potulkách po krásnom okolí Porto Veccio (čítaj Porto Vechio) sme tiež vyhľadali naturistický kemp vo vnútrozemí - asi 20 km západne pri dedinke Furkone, volá sa U FURU, kde za cca 14 € nájdete skromné ubytovanie v kaskádovom kempe s kúpaním pod malým vodopádom v kaňone potoka pripomínajúceho farbou vody skótsku whisky. Zrejme obsahuje veľa trieslovín. Kúpanie v ňom bolo rozhodne príjemnejšie, ako kúpanie v čerstvých Anglickych kaskadach (Cascade anglais) Potok Polischel s nádhernými kaskádami mal vodu veľmi studenú!!! Cca 8 °C.) Po ôsmych dňoch sme sa dali na sever a prešli sme vychválenú Riva Bellu (FKK kemp) - zlý pristup, cca 1,6 km otrasná cesta, kemp sympatický, čistý, pláž podobná severu Talianska, cena pre našu zostavu cca 22 - 24 €, nasledovala Bagheera FKK kemp s krásnym prístupom (nemôžete minúť, pretože hneď pri hlavnej ceste Porto Veccio - Bastia má krásny vstupný portál) krásna polkruhová pláž s nazelenalým pieskom, pekný kemping, veľmi kultivovaný, cena 22 - 26 €. Pri Moriani Plage (cca 40 km pod Bastiou) sme chceli zakotviť v FKK kempe Les Eukalyptus, no márne sme ho hľadali. Žiaden pútač na ceste, podľa mapky na internete ho nenájdete. Asi zanikol. Tak sme ho oželeli a išli sme k snáď najkrajšiemu, ale textiláckemu kempu San Damiano, ktorý je 15 km od prístavu v Bastii na šiji medzi jazerom (etangom) a morom. Cena mimo sezony: 14,3 €. V sezóne by to bolo, myslím 17 €. Tam sa mi stalo (a teraz sa hoci aj zasmejte, lebo aj ja som sa poriadne), že som šiel do sprchy, kde som si nielen zabudol plavky, ale nahý som prešiel cca 150 m do stanu, kde moja manželka vybuchla smiechom, že som asi starý dedo, keď si neviem uvedomiť, prečo na mňa tak čučia dve mladice ako na exota! Nuž, zvyk je železná košeľa! Naozaj som si neuvedomil, že riskujem zatknutie. Dozvedel som sa totiž, ze na Korzike sa s Vami nebudú dohovárať, ale za nahotu idete do želiez a po poriadnej pokute domov. To by mi chýbalo !!!
     Plavba späť bola podstatne lepšie organizovaná a prekrásna. Bol to zážitok na celý život! 100 - 120 km plavby na veľkom trajekte nie je 30 minútove kodrcanie na malej hrdzavej škrupinke kdesi inde. (Kde nám síce rozumejú a milujem tú krajinu aj s jej negatívami, ale nie je trajekt, ako trajekt!!)
     Korzika je ako krásna cigánka: zvodna, ale prudká v búrkach, ktoré tak, ako prišli odídu a hneď sa tvári, ze sa nič nestalo, je koketná svojou podmanivosťou a bizarnosťou prírody, ale aj nehostinná, divoká, drsná, ako jej obyvatelia, ktori alebo francuzske nápisy obci a miest pretrú farbou, alebo jednoducho prestrelia brokovnicou tváriac sa, že sú práve na poľovačke. Pozoroval som tam medzi domácimi na vidieku dva základné typy: domorodých tmavých árijcov, a akoby severoafričanov a prisťahovalcov, možno niekdajších pirátov, ktorými sa Korzika niekedy len tak hemžila, ktorý mi pri troške fantázie aj ako piráti pripadali. V žiadnom prípade som sa pri svojej blonďavej plešatosti nemohol tváriť, ze patrím k nim a hneď odhalili nenávideného Nemca. Nepomohlo ani tričko Slovakia, lebo nás hneď v obchodoch nechali sledovat, ako zlodejov. Proste VÝCHODNIARI! Nevedia, čo je Slovák, ale vedia, ze CEKO je cekoSLOVAKIA a to je niečo, čomu nedôverujú. Zhodli sme sa aj s ďalšími Čechmi, ktorých sme stretávali. Myslím, že Korzičan má rád len svoju zem a turista je dobrý, keď odchádza a nechal svoje úspory u nich. Počkajú do jesene a potom opäť rozpútajú vojnu za nezávislosť od Francúzska.
     Chcete ešte trochu hororu? Neďaleko Bastie som ešte tankoval. Na pumpe vedľa mňa stál chlap a kľudne pri stojane fajčil. Tak rýchlo som s tankovaním ešte hotový nebol! A nebola to moderná pumpa, kde sa to vraj dá! Zaplatit som stihol.
     Napriek tomu som veľmi rád, že som Korziku poznal, doporučujem vám jej návštevu. Hlavne RAJ na zemi - VILLATU. Nebyť tej diaľky a pokročilejšieho veku, šiel by som tam určite zasa! Ale opatrne s naturizmom, neverte všetkému, čo nájdete na internete, alebo na iných, kúpených sprievodcoch. Aj knižka KORZIKA, nejkrásnejsí turistické trasy od Volfspergera je zavádzajúca v časovej náročnosti trás - väčšinou sú uvedené dvojtretinové, alebo i polovičné časy. Pozor: výstup na MONTECINTO (2 702 m) oľutovali mnohí. Dá sa, ale!! s dobou obuvou, kondičkou a MUSÍ vyjsť počasie. Trasy sú i na slávnej GR 20 - ke značené mizerne. Okrem toho sa v sprievodcoch hovorí o zlých cestách na Korzike. Je pravda, ze najmä na západnom pobreží a v horách sa ešte vyskytujú úzke a hrboľaté cesty, ale hlavné ťahy sú vo vynikajúcom stave a nie raz som sa premiestňoval 120-130 kou. Hlavne medzi Ille Rouse a Corte. Samozrejme ráno, medzi 7 - 9:00, ked ešte turisti tíško spinkajú a domáci sa ponáhľajú do práce. Fakt je, že nikdy som sa toľko nenakrútil volantom, ako tam.
     A ešte k turistike: korzické hory sa dajú prirovnať k našim Vysokým Tatrám a kaňony nie sú krajšie, ako kaňony Slovenského raja. Napr. Suchá Belá s rebríkami a stúpačkami je niečo viac a bezpečnejsie, ako Anglické kaskády, alebo kaskády Polischelu, ktoré sa považujú za maximum. Sú pekné, ale nedostanete sa ďalej, ako po piatu kaskádu Polischelu, ak nie ste horolezec, jaskyniar, alebo dobrodruh. Osobitnú pozornosť ovšem zasluhujú eukalyptové lesy na juhu, aké sa opakujú snáď len v Australii (chýbal tam už len Koala), korkovníkové duby a mesto, ktoré má neopakovateľný kolorit: Bonifacio, ktorého výhliadková plavba a prechádzka po ňom pri zvuku hotelových harmonikárov zanechá v duši krásnu pamiatku.

Alan

Prevzaté zo stránok www.naturist.sk